Smernica sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov

Smernica sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov

§ 1
Predmet činnosti

1. Táto smernica o sociálnom poradenstve a edukácii diabetikov (ďalej len „smernica“) upravuje postupy a vzťahy pri zabezpečovaní sociálneho poradenstva -edukačnej činnosti – osvety – prevencie so zameraním na klientov s diabetes mellitus. V oblasti prevencie určuje postupy informovania a oboznamovania širokej a rizikovej verejnosti s týmto chronickým ochorením.
2. Cieľom úpravy postupov uvedených v odseku 1 je komplexná a systematická pomoc klientom s diabetes mellitus, ich rodinám a okoliu zvládať toto závažné chronické ochorenie samostatne a ďalej začlenenie sa klientov do spoločnosti za ich aktívnej účasti pri zachovaní ľudskej dôstojnosti a ľudských práv. Druhým cieľom je oboznamovanie širokej verejnosti o tomto ochorení a o formách prevencie diabetes mellitus. 

§ 2
Základné pojmy

1. Edukácia (výchova, vzdelávanie)  je podporovanie učenia sa a ovplyvňovanie  výberu  uvedomelých a informovaných rozhodnutí, ktoré klient preferuje v zdraví alebo v chorobe.  Predstavuje systém odovzdávania určitej sústavy vedomostí a s nimi spojených intelektuálnych a manuálnych zručností a návykov, ktorý usmerňuje morálny, estetický a telesný rozvoj  v súlade s cieľmi a úlohami v spoločnosti.
2. Sociálne poradenstvo sociálnym pracovníkom nenahrádza edukáciu pacienta lekárom, ale ide o dve samostatné, vzájomne koordinované činnosti, ktoré sa navzájom dopĺňajú.
3. Z hľadiska koncepcie prevencie delíme sociálne poradenstvo a edukáciu na:
   1. primárnu – zameriava sa na udržanie, posilnenie, podporu a ochranu zdravia; využíva súhrn opatrení, ktorých cieľom je naučiť jednotlivcov, rodiny, komunity zvyšovať odolnosť voči chorobám, predchádzať ich vzniku a rozpoznávať rizikové faktory ovplyvňujúce zdravie,
   2. sekundárnu – týka sa chorobných stavov vo včasnom štádiu; jej cieľom je pripraviť pacienta na predchádzanie komplikáciám a tým znižovať ich riziko na najnižšiu možnú mieru,
   3. terciárnu – uplatňuje sa v prípadoch, keď sa ochorenie prejavilo; jej cieľom je pomôcť klientovi – pacientovi kompenzovať dyskomfort, vzniknutý ochorením.
4. Formy sociálneho poradenstva a edukácie sú:
   1. základná – realizovaná ihneď po diagnostikovaní ochorenia, alebo ak klient – diabetik ešte nebol o problematike nikdy informovaný,
   2. komplexná – prehlbuje a rozširuje obsah základnej formy sociálneho poradenstva a edukácie a je zameraná na odstránenie alebo zmiernenie konkrétneho problému, je realizovaná v centrách sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov,
   3. reedukačná – pokračujúca, rozvíjajúca, nápravná, nadväzujúca, opakujúca – má trvalý charakter pre všetky cieľové skupiny.
5. Formy poskytovania sociálneho poradenstva a edukácie:
   1. ambulantná – poskytuje sa klientovi v centrách sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov,
   2. terénna – poskytuje sa klientovi v jeho prirodzenom alebo aktuálnom prostredí.
6. Formy pôsobenia sociálneho poradenstva a edukácie:
   1. Individuálna – využíva sa najmä u nesmelých, hanblivých, nekomunikatívnych klientov; využíva sa pri stanovení diagnózy (potreby osvojenia si, zosúladenia režimových opatrení, nácvik aplikačných pomôcok, zvládanie manažmentu ochorenia); zohľadňuje špecifické potreby klienta,
   2. skupinová – v skupine by nemalo byť viac ako päť klientov s podobnými resp. obdobnými problémami,
   3. kolektívna edukácia – v skupine do pätnásť klientov s podobnými problémami,
   4. hromadná edukácia – prostredníctvom masovo komunikačných prostriedkov (tlač, rozhlas, televízia, internet), organizácií, záujmových skupín.
7. Vzdelávací proces – slúži na osvojovanie si poznatkov, zručností, rozvíjanie telesných a duševných schopností a má určité časové trvanie. Reprezentuje cielený a individuálny postup vedenia klientov k hlbšiemu pohľadu na problém, analýzu príčin jeho vzniku a hľadanie možností jeho riešenia. Vedie sa obojstrannou komunikáciou a individuálnou diagnostikou.
8. Špecializované sociálne poradenstvo – podľa zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov a nariadení je odborná činnosť, ktorá sa vykonáva na základe akreditácie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v SR a smeruje k zisteniu príčin vzniku, charakteru a rozsahu problémov klienta, rodiny alebo komunity a poskytnutie konkrétnej odbornej pomoci.
9. Poradenstvo – špecifická odborná činnosť zameraná na pomoc klientovi v nepriaznivej situácii pri využití existujúcich zdrojov a možností, v ktorých sa klient môže vyrovnať s aktuálnym problémom vo svojom živote. Poradenstvo musí byť vedené na podporu rastu, rozvoja, zrelosti, k lepšiemu uplatneniu klienta, ako aj k jeho samostatnému riešeniu vlastného problému. 
10. Rozhovor – zámerná organizovaná komunikácia, v ktorej jeden subjekt odpovedá na otázky iného subjektu, ide o výmenu informácií, prebiehajúcu medzi dvoma (viacerými) zúčastnenými stranami, vytvára most (cestu), ktorou sa dostávajú k sebe niekedy celkom rozdielne svety zúčastnených, je to metóda každodenného života. Komunikácia je chápaná oveľa širšie ako len výmena slov. Zapája sa tu ako verbálny, tak aj neverbálny prejav.
11. Pozorovanie – jedna z najstarších a základných metód skúmania, zakladá sa na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti. Medzi charakteristiky pozorovania patrí: objektívnosť, plánovitosť, systematickosť a presnosť. Pri realizácii pozorovania je potrebné jednoznačne si stanoviť cieľ, premyslieť si plán pozorovania, ktorý do určitej miery zabezpečí i jeho systematickosť.
12. Kazuistika – štúdium všetkých dostupných písomných a iných materiálov klienta v smere diagnostického vyhodnotenia a sformovania záverov. Slúži na riešenie problémov klienta formou hĺbkovej analýzy určitého prípadu. 

§ 3
Účastníci vzťahov

1. Klient je subjekt učenia.
2. Sociálny pracovník – edukátor, je fyzická osoba, ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni, alebo v druhom stupni, alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. 

§ 4
Zásada rovnakého zaobchádzania

• Práva ustanovené touto smernicou zaručujú rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania podľa zákona NR SR č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou.

§ 5
Výkon špecializovaného sociálneho poradenstva a edukácie

1. Špecializované sociálne poradenstvo a edukáciu pre klientov s diabetes mellitus môže vykonávať sociálny pracovník – edukátor podľa §3 ods. 2 tejto smernice.
2. Sociálny pracovník – edukátor:
   1. musí byť profesionál, ktorý disponuje osobnostnými predpokladmi, vlastnosťami a schopnosťami; musí byť schopný riešiť a eliminovať problémy klientov, demotivačné faktory v interakcii s prostredím, v ktorom žijú,
   2. je nápomocný klientom a povzbudzuje ich k správnym návykom, postojom pri riešení problémov každodenného života,
   3. pomáha klientom prekonávať zárodky možnej diskriminácie,
   4. komplexne a pravidelne si dopĺňa svoje odborné vedomosti na základe štúdia a dôkazov,
   5. systematicky pracuje na svojom ďalšom odbornom a profesionálnom raste.
3. Cieľom sociálneho pracovníka – edukátora je viesť klienta k vlastnej zodpovednosti a k účelnému využitiu vlastného potenciálu, prípadne riešiť svoju nepriaznivú situáciu s pomocou blízkych.
4. Najdôležitejšími úlohami sociálneho pracovníka – edukátora sú: predchádzanie vzniku ochorenia diabetes mellitus ako aj z neho vyplývajúcej nepriaznivej sociálnej situácie, vyhľadávanie ohrozených skupín obyvateľstva, zisťovanie príčin vzniku diabetes mellitus v daných skupinách. Sociálny pracovník – edukátor má byť nápomocný klientovi, povzbudzovať ho k správnym postojom, riešiť problém, ak je to nevyhnutné, s jeho blízkymi, pomáhať klientovi prekonávať spoločenské ťažkosti, odstraňovať negatívne indikátory, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať pozitívny vývin klienta a znižovať kvalitu jeho života.
5. Sociálny pracovník – edukátor nesmie zasahovať do terapie indikovanej lekárom. S lekárom a zdravotníckym tímom spolupracuje v prospech klienta. Je súčasťou tímovej spolupráce (lekár – zdravotná sestra – sociálny pracovník).
6. Sociálny pracovník – edukátor musí pri výchove a učení sa klienta vychádzať z individuality klienta, jeho intelektu a typológie (sociálna patológia, problémy veku, zdravotné problémy, sociálne postavenie, zdravotné postihnutie, nedobrovoľnosť, manipulatívnosť, agresivita, mlčanlivosť – nespolupracovanie, závislosť na psychotropných látkach a pod.)
7. Sociálny pracovník – edukátor pri odbornej náplni výchovy vychádza z aktuálnych odporučení, ktoré odrážajú najnovšie poznatky v odbore diabetológia. Aktuálne  odporučenia predstavujú materiál tvorený v spolupráci Zväzu diabetikov Slovenska s odbornou spoločnosťou, ktorou je Slovenská diabetologická spoločnosť, ďalej s hlavným odborníkom MZ SR pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy a s hlavným odborníkom MZ SR pre pediatrickú endokrinológiu a diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy.
8. Sociálny pracovník – edukátor spolupracuje s ošetrujúcim lekárom pacienta. Ich vzájomná kooperácia nesmie byť protirečivá. 

§ 6
Kto môže vykonávať špecializované sociálne poradenstvo – edukáciu

1. Špecializované sociálne poradenstvo podľa znenia zákona NR SR č. 448/2008 Z.z. vykonáva fyzická osoba v odbore sociálna práca, ktorá má trojročnú prax s cieľovou skupinou a má:
   1. vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe v odbore sociálna práca s akreditáciou podľa osobitného predpisu, alebo
   2. vysokoškolské vzdelanie získané v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe akreditovanom podľa osobitného predpisu, zameranom na edukáciu klientov s diabetes mellitus, v odbore špecializovaného sociálneho poradenstva.
   3. Je bezúhonný čo preukazuje výpisom z registra trestov v zmysle zákona NR SR č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
   4. Vek na výkon špecializovaného sociálneho poradenstva – edukácie je vyšší ako 21 rokov.
   5. Osoba pre výkon špecializovaného sociálneho poradenstva – edukácie musí byť vedomostne a odborne zdatná. 

§ 7
Komu je smerované špecializované sociálne poradenstvo – edukácia 

1. Klientovi ako jednotlivcovi, ktorý sa dostal pre neho do neriešiteľnej životnej situácie (zdravotné, sociálne, pracovné, ekonomické problémy a pod.).
2. Rodinnému príslušníkovi klienta, ktorý sa dostal do zlej životnej situácie.
3. Komunite, v ktorej žije, alebo sa zdržiava klient pre neho v zložitej životnej situácii.
4. V rámci primárnych edukačných aktivít (pozitívne ovplyvňovanie modelov správania – eliminácia rizikových faktorov vzniku ochorenia – racionalizácia životosprávy a pod.) pôsobiť na predškolské zariadenia, základné, stredné školy, zariadenia sociálnej starostlivosti pre seniorov, informovanosť širokej. 

§ 8
Vybavenie centra sociálneho poradenstva a edukácie diabetikov

1. Priestory pre výkon odbornej činnosti musia byť ľahko prístupné klientovi (blízkosť zastávok hromadnej dopravy, centrum mesta, blízkosť ambulancií lekárov, parkovisko, bezbariérový prístup a pod.).
2. Odborná činnosť sa musí zabezpečovať v miestnosti s dobrým osvetlením, vhodnou teplotou, bez hluku, priestor má byť dobre vetrateľný.
3. Centrum má byť vkusne zariadené s ohľadom na intimitu klienta.
4. Centrum musí mať vybavenie na poskytnutie prvej pomoci.
5. Sociálny pracovník – edukátor a klient si musia byť pri výkone poradenstva rovní, a toto by malo byť zabezpečované posediačky, pričom sociálny pracovník – edukátor  a klient sedia oproti sebe.
6. Sociálny pracovník – edukátor musí mať vždy voľný priestor k úniku v prípade agresivity klienta. 

§ 9
Rozvrh sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti

1. Pracovná doba sociálneho pracovníka – edukátora je rozvrhnutá minimálne do 35 hodín týždenne tak ako stanovuje zákon NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov § 85.
2. Pracovná doba na týždeň musí byť rozvrhnutá na:
   • 7 hodín terénna práca,
   • 4 hodiny administratívna činnosť sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti, samovzdelávanie,
   • 24 hodín ambulantné sociálne poradenstvo a edukačná činnosť.
3. Sociálny pracovník – edukátor pracuje zároveň aj v období podľa potrieb a naliehavosti klienta pri dodržaní § 85 až § 94 zákona podľa §8 bod 1 tejto smernice.
4. Sociálne poradenstvo a edukačná činnosť sa poskytuje na neurčitý čas, alebo na určitý čas podľa potrieb klienta.

§ 10
Etický kódex sociálneho pracovníka – edukátora

1. Normy pre vystupovanie a správanie sa sociálneho pracovníka – edukátora sú: vystupovanie, schopnosti osobnosti a jeho profesionálny rast, služba ako forma pomáhať a pomôcť, čestnosť, štúdium a vedecký rast.
2. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka – edukátora voči klientovi musí byť zameraná na prvoradosť záujmu klienta, právo klienta rozhodovať o svojom postupe a budúcnosti samostatne, dôvernosť a mlčanlivosť, stanovenie honoráru (len pri nadštandardných podmienkach, ktoré vyžaduje klient samostatne a nad rámec – odvoz domov, liečebného ústavu a pod.) kde by mala byť zohľadňovaná finančná situácia klienta.
3. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka – edukátora voči kolegom musí byť orientovaná na slušnosť a zdvorilosť, kolektívnu zodpovednosť a spoluprácu.
4. Etická zodpovednosť sociálneho pracovníka – edukátora voči spoločnosti musí byť orientovaná na udržiavanie profesionálnej cti, službe spoločnosti, rozvoju poznatkov a podpore všeobecného blaha.
5. Hodnoty sociálneho pracovníka – edukátora sú: úcta ku klientovi, pravdovravnosť, nepovyšovanie sa, dobročinnosť, neškodnosť, dôveryhodnosť, vernosť, spoľahlivosť a spravodlivosť.
6. Humánny prístup sociálneho pracovníka – edukátora spočíva v rešpektovaní a akceptovaní klienta, v uplatnení práva klienta na sebarealizáciu, v rešpektovaní princípu spravodlivosti, v poskytovaní pomoci klientovi, v nediskriminácii, v zabezpečení ochrany osobných údajov a informácií.

§ 11
Zásady sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti

1. Musí byť vedená v zmysle najnovších vedeckých poznatkov (§5, ods. 7).
2. Sociálne poradenstvo – edukácia nesmie zasahovať do liečebných a diagnostických postupov určených ošetrujúcim lekárom, resp. lekármi, ktorí sa podieľajú na liečbe klienta (§5, ods. 8).
3. Sociálny pracovník – edukátor má byť trvalou pomocnou zložkou pri manažmente pozitívnej úpravy životosprávy a zosúladení režimových opatrení. Podáva pomocnú ruku lekárovi a zdravotníckemu tímu, zároveň klientovi a jeho rodinným príslušníkom.
4. Sociálny pracovník – edukátor nesmie pri odbornej činnosti používať cudzie slová a odborné výrazy a jazyk prispôsobuje rozumovej schopnosti klientov.
5. Sociálny pracovník – edukátor musí rozprávať zrozumiteľne a jasne tak, aby to klient pochopil.
6. Počas sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti sa má pýtať klient, sociálny pracovník – edukátor ho má viesť k aktívnej komunikácii.
7. Sociálny pracovník – edukátor klientovi nesmie dokazovať, že je neschopný.
8. Sociálny pracovník – edukátor sa nesmie pri sociálnom poradenstve a edukačnej činnosti vyvyšovať nad klienta.
9. Sociálne poradenstvo a edukácia nesmie byť monológom sociálneho pracovníka – edukátora.
10. Sociálny pracovník – edukátor stanoví hneď na začiatku časový limit sociálneho poradenstva – edukácie, ktorý musí dodržať a musí postačovať na vyriešenie daného problému.
11. Osvojené vedomosti a zručnosti by mali tvoriť logický celok, vychádzajúci zo zásad trvácnosti a sústavnosti.
12. Sociálny pracovník – edukátor nesmie klienta kriminalizovať a za všetko zlé obviňovať len jeho. Treba vhodným spôsobom poukázať na chyby a určiť postupy, ako im v budúcnosti predísť.
13. Sociálny pracovník – edukátor musí poukázať na maličkosti, z ktorých môže vzniknúť veľký problém.
14. Počas sociálneho poradenstva a edukácie musí sociálny pracovník – edukátor používať názorné pomôcky a príklady pre lepšie pochopenie klienta.
15. Sociálny pracovník – edukátor pri sociálnom poradenstve – edukácii odovzdáva klientovi odborné a náučné materiály, ktoré si klient môže so sebou odniesť.
16. Prepojenie teórie s praxou je pre úspešné sociálne poradenstvo – edukáciu nevyhnutné.
17. Zo sociálneho poradenstva a edukácie musí byť spísaný písomný záznam (príloha č. 1), ktorý je archivovaný. 

§ 12
Fázy – postupy sociálneho poradenstva a edukačného procesu

1. Posudzovanie – určenie potrieb klienta, zistenie údajov o klientovi – meno, adresa, vek, vzdelanie, zdravie, motivácia, prekážky, zistenie množstva, kvality a správnosti vedomostí, ktoré klient má.
2. Diagnostika – zistenie všetkých vedomostí, zručností, ktoré stanoví sociálny pracovník – edukátor pre potreby klienta.
3. Plánovanie – určenie priorít, stanovenie krátkodobých a dlhodobých cieľov, musia byť merateľné a reálne, výber obsahu edukácie, je daný cieľom, musí byť v zmysle najnovších vedeckých poznatkov, výber vhodnej metódy edukácie.
4. Realizácia – nadviazanie kontaktu, pripraviť vhodné prostredie, čas, motivovať ho, aktivovať klienta, voliť primerané tempo, nepoužívať odborné výrazy ani literatúru, používať vhodné učebné názorné pomôcky, nechať čas na otázky a precvičovanie.
5. Vyhodnotenie – zhodnotenie stanovených cieľov v spolupráci s klientom.

§ 13
Metódy sociálneho poradenstva edukačnej činnosti

1. Správna voľba metódy sociálneho poradenstva e edukácie musí rešpektovať individualitu klienta a jeho potreby. Treba brať do úvahy, či klient prichádza dobrovoľne na základe vlastného rozhodnutia alebo na podnet niekoho iného (rodiny, komunity, zamestnávateľa, lekára, rozhodnutím súdu a pod.).
2. V sociálnom poradenstve a edukačnej činnosti sú základnými metódami:
   1. Metóda anamnestická – zameraná na získavanie informácií o klientovi, o jeho rodine so zreteľom na kritické momenty. Anamnéza býva:
      • Osobná – skúma vývoj klienta od narodenia po súčasnosť. Je zameraná na zvláštnosti tak, aby edukátor získal kompletné poznatky.
      • Rodinná – základom je údaj o rodine a jej cieľom je zistiť príčiny vzniku zdravotného alebo sociálneho problému. Je zameraná na zisťovanie postupov výchovy v rodine, atmosféry v rodine, sociálno – ekonomického stavu rodiny, vzťahu medzi rodičmi a deťmi, zdravotného stavu členov rodiny, vek rodičov, zamestnanie a vzdelanie rodičov, právny štatút rodiny (úplná, neúplná a pod.), sociálnopatologické javy v rodine (delikvencia, drogová závislosť, stav manželstva – rozvrátené, formálne a pod.)
      • Sociálna – zameraná na vzťahovú stránku života klienta. Posudzuje sa celková atmosféra v rodine, vzťahy medzi klientom a rodinou, medzi klientom a daným sociálnym prostredím – školou, pracoviskom, susedmi, partnerom a pod. Skúma sa aj životný štýl klienta, jeho aktivity, schopnosť kooperovať, úroveň jeho komunikácie a pod.
   2. Metóda priamej skúsenosti, názorných pomôcok, metóda realistického zobrazenia predmetov a javov – obrázky, fotografie, film, kresba, schéma, nálepky do kníh, záložky a pod.
   3. Metóda terapeutická musí byť stanovená na základe konkrétnej diagnózy s naznačením ďalšej prognózy. Rozdeľuje sa na metódu:
      • reedukačnú zameranú na zlepšenie, zdokonalenie života klienta v rámci jeho zdravotného stavu,
      • kompenzácie sa zakladá na cielenom nahrádzaní vhodných činností pre klienta,
      • rehabilitácie a socializácie, čo reprezentuje súhrn postupov, čím dochádza k úprave sociálneho a spoločenského postavenia klienta pri zachovaní jeho sebarealizácie zvlášť pre jeho spoločenské postavenie.
   4. Metóda prevencie musí byť zameraná na zisťovanie zákonitosti vzniku daného zdravotného a sociálneho problému klienta, komunity, spoločnosti. Jej cieľom je upozorniť na možnosti vzniku daného problému a poukázať na možné postupy prevencie.
3. Metóda štúdia dokumentácie z inštitúcií (v zmysle zákonov), denníka selfmonitoringu a záznamového hárku sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti slúži k objektívnemu pohľadu na klientov pri ďalších postupoch.
4. Postupy metódy sociálneho poradenstva a edukácie sú:
   1. Kvalifikovaná informácia – poskytovať informácie a poznatky, ktoré by mali pomôcť klientovi orientovať sa v probléme a hľadať primerané riešenia, umožniť mu pochopiť súvislosti jeho situácie, právne a sociálne aspekty jeho problému, distribúciu klienta, ak problém klienta alebo jeho riešenie nespadá do profesionálnej kompetencie sociálneho pracovníka – edukátora, posiela ho k ďalšiemu odborníkovi.
   2. Klasifikácia problému – sociálny pracovník – edukátor spolu s klientom objasňujú rôzne aspekty prezentovaného klientovho problému, aby klientovi bol jasný základný rámec problému, aby pochopil jeho príčiny a súvislosti a mohol sa rozhodnúť pre optimálne riešenie.
   3. Ventilácia klienta – sociálny pracovník – edukátor vytvára priestor pre klienta, aby sa mohol vyrozprávať, zbaviť sa nahromadených pocitov neistoty, napätia, strachu, úzkosti, umožňuje mu hovoriť o ťažkostiach a problémoch bez obáv zo zosmiešnenia, ignorovania a nepochopenia.
   4. Povzbudenie klienta – sociálny pracovník – edukátor posilňuje povzbudením a pochvalou také kroky klienta alebo také jeho správanie, ktoré vedú k úspešnému riešeniu problému, klient si takéto správanie zakomponuje do všeobecne používaného vzorca správania, ktorý môže byť prevenciou recidívy problému.
   5. Sprevádzanie klienta najmä v začiatkoch sociálneho poradenstva – edukácie. Niektoré skupiny klientov vyžadujú určitý typ vedenia. Postupné učenie klienta elementárnym činnostiam sa realizuje v jeho životnom priestore a má iba dočasný charakter, kým si klient a niekedy aj jeho okolie neosvojí potrebné návyky.
   6. Persuázia klienta – v niektorých situáciách je potrebné, aby sociálny pracovník – edukátor dokázal presvedčiť klienta o nevyhnutnosti určitých krokov, postupov a motivoval ho k zmene.

§ 14
Formy sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti

Formy sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti sú:

1. Informovanie – charakter osvetový a výchovný so zameraním na poskytovanie informácií, aby klient dokázal sám zvládať svoju situáciu. Jedná sa o odovzdávanie poznatkov klientovi formou prednášok, inštruktáži, blíži sa skôr k vyučovaniu.
2. Poradenstvo – viesť klienta k hlbšiemu pohľadu na svoj problém, jeho príčiny a možnosti riešenia. Vedie sa obojstrannou komunikáciou, individuálnou diagnostikou. Vyžaduje vyššie ciele v oblasti zmeny klientovej situácie.

§ 15
Ciele sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti

1. Cieľom sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti je:
   • v základnej rovine dosiahnutie klientovho najlepšieho možného zdravotného    stavu v interakcii so sociálnym prostredím,
   • v špeciálnej rovine dosiahnuť žiaduce zmeny v sociálnom prostredí klienta,
   • v individuálnej rovine dosiahnuť aktívnu spoluúčasť pri zvládaní nežiaduceho stavu a konkrétne opatrenia na zlepšenie sociálneho postavenia klienta.
2. Cieľom sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti je aj prevencia, ktorá musí mať tri roviny:
   • Primárnu – jedná sa o opatrenia všeobecné. Pôsobí sa na jednotlivca, alebo na malé skupiny klientov v súvislosti s ich špecifickými problémami.
   • Sekundárnu – jedná sa o čo najskoršie zistenie a rozpoznanie odchyliek od normálu. Následne sa prijímajú opatrenia.
   • Terciálnu – nadstavba sekundárnej prevencie. Chráni klienta v zložitej zdravotnej, ale aj v sociálnej situácii a zameriava sa na zabránenie zhoršenia stavu.
3. Cieľom sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti pri práci s klientom je:
   • pomôcť klientovi posúdiť vlastné sily zvládať svoj problém ako aj jeho šikovnosť,
   • učiť klienta nachádzať informácie a vedieť ich využiť v praktickom živote,
   • zvládať zložité situácie,
   • poznať hranicu kedy si už sám nevie pomôcť.

§ 16
Zásady sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti

1. Zásady sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti musia byť vo všeobecnej rovine vymedzené morálnymi, etickými a právnymi normami.
2. Zásady sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti sú:
   • znalosť, šikovnosť, skúsenosť, ktoré musia byť smerované k prospechu klienta,
   • úcta ku klientovi ako jednotlivcovi a zaistenie jeho dôstojnosti a práv,
   • neprejavovať predsudky čo sa týkajú pôvodu, rasy, stavu, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného stavu, vierovyznania, spoločenského postavenia, vzdelania klienta,
   • podporovať aktivity klienta a jeho účasť na rozhodovaní a vymedzení poskytovaných služieb,
   • prejavovať stály záujem o klienta,
   • mať profesionálnu zodpovednosť pred profesionálnym záujmom,
   • spolupracovať aj s inými odborníkmi pre vyriešenie problému klienta a nesnažiť sa zo strany sociálneho pracovníka – edukátora riešiť problém silou mocou vlastnými prostriedkami.

§ 17
Záverečné ustanovenia

1. Touto smernicou sa ustanovuje a usmerňuje postup vedenia sociálneho poradenstva a edukačnej činnosti pri práci s klientom s chronickým ochorením diabetes mellitus.
2. Touto smernicou sa preberajú zákony, vyhlášky a nariadenia súvisiace s výkonom sociálneho poradenstva  a edukačnej činnosti, ktorými sa sociálny pracovník – edukátor musí riadiť. Sú to:
   • Zákon NR SR č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a doplnení,
   • Zákon NR SR č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov a zákonov,
   • Zákon NR SR č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom 330/2007 Z. z., zákonom č. 643/2007 Z. z., zákonom č. 215/2008 Z. z., zákonom č. 466/2008 Z. z. a zákona 61/2018 Z.z.
   • Zákon NR SR č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a doplnení,
   • Zákon NR SR č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a zákonov,
   • Zákon NR SR č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
   • Zákon NR SR č. 330/2007 Z.z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
   • Zákon NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.